Rok 2004. (Reflexia) - Brnďo.

Takže rok máme pomaly za sebou (ak sa už neskončil, ale každopádne v dobe, keď ja toto píšem tak ešte stále trvá rok 2004) a my - členovia kapely sme sa uzniesli, alebo aspoň dohodli, že každý z nás tu čo-to napíše o tom, ako ho zasiahol tento rok. (Ja toto píšem v dobe, keď ešte nie je isté, či to bude na stránke, čili sme sa ešte nedohodli, ale ak to čítate tak sme sa už dohodli.)

Takže úvod máme pomaly za sebou a môžeme ísť ďalej. Ináče, ak ste takí bystrí ako ja, tak ste si všimli, že úvod má jednu vec spoločnú s rokom 2004. Ale ja Vám neprezradím, o čo ide. Skúste nám to napísať do fóra. A kto tak urobí prvý, pričom samozrejme musí byť jeho odpoveď správna, dostane podpiskartu s podpismi všetkých členov kapely. Ale musí si po ňu prísť k jednému z nás...nie sme až takí dobráci. No ale už naskrze začnem písať k tomu čo sa udialo v tomto roku. Vlastne teraz už asi v minulom. Možno dokonca aj predminulom. Aby som odstránil akékoľvek pochybnosti, mám na mysli rok 2004.

Začnem však ešte trocha skôr - nie síce samotnou genézou našej kapely (pretože tá už je na stránke spísaná a krom toho sa netýka tohto roku), ale jej prvým "koncertom". Niektorí z našich verných fanúšikov na ňom možno aj boli, možno sme mu dokonca aj venovali jeden song, pretože mal 19-ku deň predtým alebo potom. Takže po tomto veľmi vydarenom koncerte sme všetci, aspoň pokiaľ ma pamäť neklame ochoreli. V každom prípade sme asi tri týždne neskúšali. Keď som ja išiel po koncerte prvý krát do "skúšobne", tak som tam (dúfam, že ma nejaký fanatický fanúšik nezastrelí)nešiel hrať s mojimi kapelnými parťákmi, ale s mojím bratom a Garmom. A boli sme veľmi zarazení(minimálne ja) zmenami miestnosti, v ktorej sme boli dovtedy pánmi my. Teraz to však už nebola kuchynka, i keď - medzi nami - my sme ju aj naďalej volali kuchynkou(darmo je, sme veční rebeli:-), ale bolo to sídlo Ing. Petra Michalca. Tento pán Vám snáď ešte aj teraz pomôže nájsť lásku a šťastie v miestnosti, kde sme my drtili Seek and destroy...ale hrával tam aj Plošný spoj svoj jediný song Zvratky. Tu mi nedá nespomenúť prvé stretnutie so spomínaným inžinierom. Je totiž zaujímavé a som zvedavý, či sa na to bude Garm pamätať aj po roku. Ja s bratom sme trocha meškali, Garm nás už čakal. Avšak najprv išiel mrknúť do Katolíckeho domu, či tam už nie sme. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sme tam neboli my, ale nejaký ujček v miestnosti, ktorá síce bola tam, kde doteraz bývala kuchynka, ale interiér bol úplne iný! Tak to neviem ani ja, ale opýtajte sa jeho samého. Tak teda Garm nás už čakal na lavičke a hneď nám zvestoval, že sú tam nejakí ľuďia. Tak sme teda vyšli hore schodmi, zaklopali sme...a načo tu budem frajerit s nejakými detailami, ktoré si už nepamätám...prejdem k veci. Najlepšie bolo, že bicie boli z kuchynky vynesené do malej sály. To sme my však ešte nevedeli. Tak sme sa s inžinierom chvíľu dohadovali, napokon sme sa dohodli, že on o chvíľu odíde, a my si môžme bicie odniesť do kuchynky, zahrať a potom ich opäť zaniesť do malej sály. No a pýtali sme sa ho, či je v malej sále ešte stále kľúč od kuchynky. Jeho odpoveď si už nepamätám, ale navždy mi zostane pred očami jeho milý úsmev a slová: "Chlapci, toto už nie je kuchynka...to je moja kancelária."

Tak teda v tejto kancelárii sme odvtedy hrávali, pričom sme si museli furt nosiť bicie zo sály do kuchynky.Niekedy v januári som dal chalanom prvé midi, kde boli aj kytary a pánom sa ľúbilo. Bol to song s nepochybne orientálnym nádychom s pracovným názvom Turecký med. Aby bolo jasné, bol to seriózny, celkom doomový song, akurát že úvodný motív, a aj niektoré ďalšie boli dosť orientálne alebo aké. K hraniu tohto songu však nikdy nedošlo, a asi ani nedojde, čo, mimochodom príliš neľutujem a ani Vy, naši fans, nemusíte. Ale aj tak bol Turecký med pre mňa veľkým mílnikom, lebo sa skončilo obdobie, keď moje songy boli odmietané. Teda...aby bolo jasné, neboli odmietané apriori, ako to mohlo z tej vety vyznieť, ale nikdy ich neschválili vyššie inštancie. Hlavne Mornan mal vždy čosi proti. Ale to je v poriadku. Keď som si prednedávnom pustil tie staré songy, pri niektorých riffoch som sa až trochu hanbil. Ale čo už...Takže sme skúšavali naše songy a Fancy night sme už celkom aj vedeli. Ale skúšobňa bola čoraz nehostinnejšia a tak sme dúfali, že sa nám podarí nájsť niečo lepšie. A tiež sme zistili, že súprava našich, resp. Mirových bicích má svoje nedostatky...jemne povedané.

V tej dobe zavše Mornan pridal nový song, ktorý ešte doteraz čaká na to, kým ho budeme hrať, a mne sa ujal hneď ďalší midi-song po Tureckom mede, dnes s názvom Wolfish curse. A tu uvediem aj veľkú pikošku, ktorá rozptýli mýtus o tom, že sme večne v smútku a melanchólii uväznení satanisti. Pracovný názov Wolfish curse bol totiž Prdy a grgy. (I keď fámy o satanistoch som tým asi veľmi nerozptýlil.) Niekedy koncom zimy mi Martin požičal akusticku gitaru (ešte raz vďaka) a to sa odrazilo aj v ďalších midi. Tie som vtedy pomerne rýchlo chrlil, ale veľká väčšina bola zavrhnutá. Okrem niektorých riffov, ktoré sa nachádzajú v ďalších songoch. Po dlhšej dobe sa vďaka Martinovi zjavila veľká šanca opustiť sídlo pohostinnosti, kde nás každý mal rád(už nás to prestávalo baviť - celú skúšku sme nemohli ani poriadne hrať, lebo sa do kuchynky stále hrnuli ďalší a ďalší ľudia, čo nám nosili občerstvenie, peniaze alebo aspoň nám chceli poďakovať(alebo nás zamknúť:-)). Ešte nebolo isté, že sa presťahujeme do Závažnej Poruby, ale všetci sme v to dúfali. Niekedy v tej dobe Martin urobil webstranku. A Miro sa raz na svoj jeden činel - ultraridecrashchinese - pozrel proti svetlu, a zbadal puklinu, ktora by pri pri ďalšom skúšaní mohla z ultraridecrashchinese cymbalu spraviť splash cymbal. To by určite znížilo predajnú cenu celého setu, a preto sme sa rozhodli, že Miro skúšať nebude, a teda ani celá kapela, lebo "bez bicích je to o ničom". To sme ešte netušili, že od septembra budeme bez bicích hrávať stále, a to dokonca iba dvaja...Takže v tej dobe sme riadne stagnovali, i keď tvoriť songy sa neprestávalo. Prišli prázdniny a skúšobňa v Závažnej bola naša. Tak sme tam pekne poupratovali, Miro našiel kupca bicích a čakali sme na nové. Medzičasom si Martin urobil reprobedňu(a v lete začal pestovať nový image-v súčasnosti vyzerá ako gitarista z Linkin Park v klipe s tym černochom...), ešte predtým pozháňal množstvo zosíkov a mna dokonca finančne podporil, vďaka čomu mám bednu aj ja. Čakali sme ešte na booster a tešili sa na drtenie. Ja som sa okrem toho chystal na brigádu, lebo aj slovenské príslovie hovorí: "Priatelia buďme, dlhy si plaťme."

No človek mieni, Pán Boh mení. Jedného pekného podvečera som trafil nohou na rúru a mal som z toho celkom peknú ranu. To som ešte netušil, že mám asi do troch štvrtín rozseknutú šlachu, i keď pri pohľade na píšťalu mi bolo jasné, že to treba zašiť. Takže na brigádu a aj čokoľvek som mohol zabudnúť, lebo dlahu na nohe som mal 5 a 1/2 týždňa. Stalo sa mi to pár dní pred dokončením Martinovho boostra, takže až do konca prázdnin sa nehralo. Navyše som potom musel rozcvičiť koleno, čo mi chvíľu trvalo, čiže sa príliš neskúšalo. I keď sa mohlo bezomňa. A možno pár krát sa aj hralo, ale koho by bavilo hrať vo dvojici...však Martin? Po čase, keď sa môj stav zlepšil som už hrával doma na base, a songy som začal robiť v Guitar pro. Tieto už boli prijímané s lepšími ohlasmi. V tej dobe nám už bolo všetkým jasné, že zohnať bicie nie je také jednoduché, lebo všetky inzeráty sú na Orange, alebo oco nie je doma. V septembri Martin oslávil síce nie okrúhle, ale významné jubileum. Už cez prázdniny, jestli se nepletu, začal robiť autoškolu a tak sa príliš neskúšalo. Mornan sa pomaly zberal na ďalekú cestu za poznaním a čas jeho odchodu bol asi štyri skúšky, ak si dobre pamätám. Tak sme zostali dvaja. Pravda, po tej šlache som nemohol dlhšie športovať, ani cvičiť na telesnej. Prvý krát som cvičil raz v piatok, dátum však neviem. Ale už v neďeľu po tomto piatku som šiel na pohotovosť s ľavou rukou, ktorá mala nejaké nevšedné rozmery. Tak som bol opäť pár týždňou out. Na bicie sa čakalo, Mornan zavítal na Liptov len raz, a navyše bez kytary. Potom to išlo furt rovnako - hrali sme iba Martin a ja. Koncom októbra sme rozbehli projekt Kontraorim. Aj ja som začal robiť autoškolu. Už nám mohlo byť podozrivé, že som nejak dlho zdravý. Tak som mal furunkul pre zmenu na nohe, i keď s týmto neboli také problémy, lebo sa postupovalo iným kuul spôsobom a promptne. Ešte som mal v škatuľke zo polovicu antibiotík a bol tu Zlatý štít Liptova. Ale zachvátila ma celkom silná sračka, tak som radšej počúval hudbu mojich čriev. Nebudem nechutný, radšej len napíšem, že som mal salmonelózu, čo mi opäť znemožnilo skúšať na dobu troch týždňov, ale v podstate o dosť dlhšie, pretože teraz musím dobiehať veľa učiva a mám aj tú spomínanú autoškolu. Krom toho mám poškodenú pečeň - buď kvôli tej salmonele, alebo možnej hepatotoxicite antibiotík, ktoré som na ň užíval. Takže teraz mám na ktovieakú dlhú dobu diétu. Musím do značnej miery odmedziť tuky, úplne vylúčiť korenie, čokoládu a alkohol. Takže oslava mojich osemnástin a aj Vianoce sa budú niesť v netradičnom duchu. No ale hlavne dúfam, že Miro už bude mať bicie, pretože v súčasnosti je tu asi najreálnejšia možnosť, že ich mať bude, aká vôbec bola. Tiež dúfam, že Mornan príde aj s nástrojom a nebude sa len učiť na skúšky, ktoré asi bude dakedy mať a budeme cez prázdniny drtiť všetci štyria.

Tak toto bolo také chronologické zhrnutie roku ´04. Takže rok ´04 sa k nám, čo sa týče matroša nezachoval macošsky, máme novú skúšobňu, čo je asi najlepšia a najdôležitejšia zmena, ktorú sme si želali už hneď od začiatku, keď sme sa ešte tvárili, že nie sme kapela, i keď nám bolo jasné, že spolu budeme hrávať. Máme stránku, aparatúru, nie sme obmedzovaní inými ľuďmi. Ale na druhej strane sme tieto možnosti, aj keď nie celkom našou vinou využili iba minimálne. Brzdí nás hlavne absencia bicích, moja Kliatba menej bežných chorôb a Mornanov pobyt v Brne. Možno v dohľadnej dobe sa to všetko vyrieši, bicie sú na dohľad, keď budú bicie, príde do kapely Danny...ja sa dám na bielu mágiu a zruším kliatbu;-) Hudobného materiálu máme viac než hodinu, takže máme čo nacvičovať. Okrem toho kým to nacvičíme, bude vymyslený ďalší.

Tak nám držte palce a dúfajte, že v roku 2005 budú aj koncerty.