Rok 2005. (Reflexia) - Brnďo.

29.12.2005

Ťažko slovami vyjadriť to, čo teraz cítim. Ale nie. Chcel som iba začať trošku dramaticky. V skutočnosti to, čo cítim možno ľahko vyjadriť jediným slovom: Treska. Alebo aj "Tresku" - podľa toho, či to chcete v nominatíve alebo akuzatíve. Každopádne som po raňajkách a neumyl som si zuby...idem to hneď napraviť.

No, už je to lepšie, resp. dobré. To, čo cítim teraz sa dá vyjadriť dvoma slovami. Skúste nám do fóra napísať, čo cítim. A kto tak urobí prvý, pričom samozrejme musí byť jeho odpoveď správna, dostane podpiskartu s podpismi všetkých členov kapely. Ale musí si po ňu prísť k jednému z nás...nie sme až takí dobráci. Minulý rok sa do podobnej súťaže nezapojil (pokiaľ viem)nikto, tak dúfam, že tento rok sa nenecháte pripraviť o výhru. Ceny (no dobre, tak cena)sú (no dobre, tak je) veľmi lákavé (no dobre, tak lákavá), takže (no dobre, tak takže) dúfam (no dobre, tak už je to trápne), že sa zapojí čo najväčší počet fanúšikov.

Tak Vám poviem, pred cirka dvoma týždňami som si cestou do skúšobne spomenul (možno som to nebol ja, ale pravdepodobne áno. A vlastne, nepovedal som, že som si spomenul ako prvý, čili veta pred zátvorkou bola pravdivá, hoc by mohla byť doplnená o fakt, že som si spomenul v dôsledku toho, že niekto iný si na to spomenul predo mnou. Ale ako vravím, asi som ja bol ten, čo to spomenul jak prvý), že už tu máme december, a teda sa budú čo chvíľa písať memoáre. Ja som sa veľmi tešil, myslím, že aj Čalo prejavil primerané nadšenie. Horšie je to s Leninom, ktorý včera v autobuse (tiež bola skúška)prejavil značnú nechuť k vykonaniu tejto (pre mňa)príjemnej povinnosti. Ale pod našim tlakom (na správne partie:-)(ale nie)pravdepodobne napíše aspoň vyjadrenie, že nechce písať memoáre. A možno dokonca napíše normálne o celom roku, ako sa sluší a patrí. A sám sa v tejto chvíli čudujem, prečo tu píšem o tom, či a čo bude písať niekto iný ako ja. No ale keď som s tým už začal, pre úplnosť uvediem, že Mirko sa vyjadril, že hádam stihne. Ak nestihne, krutý trest ho stihne. Riadne trápne, ale taký bol aj rok 2005. Alebo aspoň ja som bol taký počas roku 2005...vlastne aj pred ním a verejná odbornosť neočakáva v tomto smere u mňa zlepšenie ani v budúcnosti. Uvidíme. Čas ukáže. Tieto tvrdenia sú zväčša všeobecne pravdivé. A keby ich niekto vyriekol pred rokom 2005, pričom by sa vzťahovali na spomínaný rok, tiež by mal pravdu (i keď ovšem neuvideli by sme všetko, lebo ani čas by všetko neukázal v jednom roku). Tak sa teda spolu mrknime, čo nám to ten čas ukázal v práve sa končiacom roku.

Jeho začiatok nás zastihol bez bicích a bez bubeníka. Už sme mali čo-to dohodnuté s Kasperom, ktorý ale ešte nemal bicie. Najprv som bol rád, lebo bicie mali byť čoskoro, ale vo februári som sa už celkom rmútil, že ešte stále nič nebolo. Tak sa stalo, že som Čalovi raz napísal SMS, v ktorej som navrhoval, aby sme skúsili hľadať aj iného bubeníka, lebo že na Kaspra čakať nie je žiadny med. Samozrejme formulácia bola iná, toto bol len zhruba obsah, navyše obohatený o med. Ale sú Vianoce, čili spomínať med je určite namieste. Čalo mi ale odpísal, že Kasper už má bicie doma a že cez víkend ich bere do skúšobne. Zdá sa mi, že aj s transportom bicích sa to trošku preťahovalo, ale to nemožno mať Kasprovi za zlé, lebo trepať celý set do Poruby nie je najjednoduchšie. Tak sme potom už hrávali opäť v trojici (alebo štvorici, keď prišiel Lenin), i keď to nebolo také luxusné, ako som si to predstavoval. Ale to preto, že som si predstavoval ideálny stav, ktorý sa nám (doteraz) nepodarilo docieliť.

Docela chytro sme nacvičili I flounder and sink. Sranda. Leninko prirútil jeden song a ja potom tiež, tak sme si povedali v júni, že by nebolo zle vyskúšať prihlásiť sa na Zlatý štít Liptova. Vychádzali sme z toho, že jeden song sme nacvičili za relatívne krátku dobu (teda, doba bola možno aj dosť dlhá, ale počet skúšok bol pomerne malý) takže tie ďalšie dva songy by sa mohli zvládnuť. Navyše sme sa spoliehali na letné prázdniny, keď tu bude i Lenin stále, čiže sa malo nacvičovať len taký fukot. V júni sme sa s Leninom vybrali do Osvetového strediska prihlásiť nás na štít. Ja som išiel zo školy, Lenin mal vtedy už ukončený semester (alebo jak to tam majú. Každopádne, už bol doma), takže sme sa stretli pred Centrom Kolomana Sokola, lebo som sa mylne nazdával, že tam sídli Osvetové stredisko. Ale vravíme si - reku, títo kultúrnici by mali držať spolu, tak hádam budú vedieť, čo a ako a nasmerujú nás kam treba. Vošli sme dnu a spýtali sa na Liptovské osvetové centrum. Dámy si evidentne mysleli, že sme turisti (asi kvôli mojej školskej taške, i keď nevyzerá (podľa mňa) turisticky), tak nám cez okno ukázali budovu kina. Keď sme im pritakali, že ju vidíme, oznámili nám, že sa jedná o budovu kina. Potom ukázali budovu napravo, že je to kultúrny dom. A že máme ísť tam. Tak sme poďakovali a išli. Obehli sme viacero vchodov(všetky(ak tam nie sú aj nejaké tajné)) a pozerali na tých tabuliach, či tam nájdeme nejakú šípku alebo čo, ale nenašli sme nič. Tak sme vyšli hore a bola tam upratovačka. Tak sme sa jej spýtali na Osvetové stredisko. Je to čudné, pýtať sa to upratovačky, ale vtedy sme sa ešte domnievali, že je to v kulturáku, čili o tom mohla kľudne čosi vedieť. No a predstavte si, že nás poslala k autobusovej stanici. Tak sme išli tam. Pri obchode Koruna sme zbadali voľáke navigačné tabule, pričom šípka, pri ktorej sa písalo Osvetové stredisko, ukazovala smerom k Harleyu. To nebol zlý smer. Tak sme išli až ku križovatke poblíž tej Nákladnej a autobusovej dopravy, či čo to tam je, hľadali sme ako draci, ale nezbadali sme nič, akurát tak nejakú nástenku, na ktorej písalo "Liptovské osvetové stredisko" a boli tam nejaké informácie o festivale vo Východnej. Tak sme išli ku mne domov, lebo som ešte neobedoval, že uvidíme, čo a jak ďalej. Doma bol brat, tak som ho poprosil, aby zavolal Ľubovi Brtáňovi, ktorý by mohol vedieť, kde je Osvetové centrum. Aj vedel a poslal nás na správne miesto. Takže touto cestou ďakujem bratovi aj Ľubovi. No, k centru sme prišli dáko okolo tretej asi, a keď sme vchádzali, akurát vychádzala nejaká pani, ktorá sa nás spýtala, čo potrebujeme. Tak sme to na ňu vyklopili. Ona zas vyklopila na nás, že pani, ktorá má štít na starosti tam už nie je, a že do štítu je kopu času, tak či by sme neprišli až po Východnej, lebo majú teraz robotu s tým. Ja reku, že dobre, hoc sa mi zdalo čudné, že máme mať toľko času. Čudné sa mi to videlo preto, že mi ktosi vravel(nie som si úplne istý, kto to bol, preto nechcem menovať), že sa treba prihlásiť do konca júna. Takže naše ťaženie na Zlatý štít pre ten deň skončilo. My sme skončili (ak to bolo vtedy, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj vtedy)v Harleyi na pive, takže všetko dobre dopadlo.

04. 01. 2006
Po festivale vo Východnej (až v júli) som išiel do Osvetového centra už sám. Vysvitlo, že predsa len sa bolo treba prihlásiť do konca júna, ale že môžme ešte budúci týždeň doniesť nahrávky, a že to pošle spolu s ostatnými porote. Nahrávky mali byť tri, ale napokon mala stačiť aj jedna. Tak sme boli nútení čím skôr nahrať I flounder(and sink). Nahrali sme ho za jeden deň u Čala v byte, pričom sme ale nenahrávali nepretržite, začali sme dosť neskoro doobedu a skončili ku koncu popoludnia(píšem aby ste si nemysleli, že sme sa s tým trápili celý deň). Týmto chcem znovu poďakovať Čalovcom, že poskytli priestor a dokonca neviem o žiadnej sťažnosti, hoc som nahrával shitný vokál v obývačke, pričom v kuchyni boli Čalova mama a sestra. Nejdem tu robiť nejaké detailné opisy Čalovho bytu, len prezradím, že kuchyňa je hneď vedľa obývačky, pričom tieto dve miestnosti sú oddelené len nejakými posuvnými dverami, ktoré sa na nešťastie nedali ani dokonale uzavrieť. Tak teda v pondelok (myslím) sme išli v trojici (bez Kaspra, ktorý sa vtedy nachádzal vo Francúzsku) do osvetového centra zaniesť demo, popis kapely, texty a nejaké fotky, všetko to bolo napálené na CD. Bolo nám povedané, že aj s nami sa prihlásilo iba šesť kapiel, čiže pravdepodobne by sme mali v novembri vystúpiť.
Hneď po Kasprovom návrate sme sa vrhli na nacvičovanie ďalšieho songu, ktorý som vymyslel niekedy v júni aj s textom. Čudné na ňom bolo, že hoc každý z nás sa ho naučil celkom rýchlo, aj tak v skúšobni znel naprdel. Ale nejak som si (a asi zo začiatku všetci)myslel, že sa to ešte zdokonalí a bude to OK. Tak som jedného dňa prirútil aj vokál. Hneď ma však páni uzemnili, že to znie ako Distrophy (alebo jak sa to píše). Aby bolo jasné, ten riffec nebol najjednoduchší na zahranie a ja som sa nejakú dobu doma mordoval, aby som bol schopný hrať ho a zároveň spievať popri ňom. Takže keď som to zvládol, bol som rád. Ale bol som stále dosť vyťažený, čili som si ja osobne nevšimol, jak to znie so spevom ako celok, preto ma to dosť nemilo prekvapilo, tá ich negatívna reakcia. Ale na druhej strane som bol rád, že sa ozvali tak promptne. Takže vtedy sme si naplno uvedomili, že s growlingom asi nadobro (alebo skoro nadobro) končíme. To hodnotím ako veľmi pozitívne, ale čo je horšie, čistý vokál nám nemá kto spievať. Hneď po tomto mojom speváckom fiasku sme na dvoch skúškach probovali čosi ohľadne spevu s Jožkom (je spomínaný v Čalových memoároch z roku 2004), ale napokon z toho nič nebolo. Okrem toho sme zistili, že na tom songu už nie je čo cvičiť (i ked celý sme ho nevedeli, ale prvá polovica bola zmáknutá), a aj tak znie naprdel. Takže padlo rozhodnutie, že prvú polku (lebo tá druhá by mala znieť OK)vyhodím a zvyšok použijem niekedy inokedy. Zatiaľ som ho nepoužil, ale nevadí. Horšie bolo, že nám chýbal na štít jeden song a spevák. Krom toho ďalší song sa javil tiež ako dosť neznejúci, čiže Lenin sa rozhodol, že okrem konca ho zruší. No a koniec je dosť náročný. V zásobe sme síce mali asi dva songy, ale pre ne ešte nedozrel čas. Takže sme v podstate mali iba I flounder, čo nie je žiadna výhra. Tak sme si koncom prázdnin uvedomili, že to nestíhame, tak som nás bol odhlásiť.

Toto bola taká jedna prázdninová epizódka, okrem toho sa stali iné veci, ale nechcel som ich miešať spolu, lebo nejak extra sa necítim teraz na písanie, čiže je možné, že by som sa dáko dofajčil, a to by som nerád. Krom toho neviem už presne chronologicky, jak to šlo, takže radšej to oddelím podľa obsahu alebo čo.

Asi v júni alebo kedy sa vrátil na Slovensko z Kanady Lončo. Tento týpek spieva a hrá na klávesy v kapele Forbid the Morbid. Vo ftm začal hrávať aj Lenin a Lončo si zavolal aj Mirka, nášho famózneho bývalého bubeníka. Mirko nemal bicie (to bol aj dôvod jeho odchodu z Evelake), ale Lončo jedny (to je ako taká príhoda z OD Prior, ale tú Vám teraz neprezradím)kúpil, čili Mirko hrával na nich. Páni mali skúšobňu na nábreží v jednej garáži. Raz našli však na dverách do nej stopy po úsilí o vniknutie do nej (to sa aj rýmuje...síce levný rým, ale to nevadí...či?). Toto šokujúce odhalenie viedlo pánov z ftm k tomu, aby sa spýtali Čala, či by nemohli hrávať v našej skúšobni. Čalo privolil. Vlastne toto som napísal do "story" a nejdem sa opakovať. Len trošku objasním Kasprov odchod. Totiž od začiatku s ním bol trošku problém kvôli tomu, že medzi nami a ním bola dosť veľká žánrová priepasť. Myslím, že nikdy nebol celkom spokojný s tým, čo sme hrali. S Mirom sme si rozumeli lepšie, preto sme Kasprov odchod (Kasper vedel, že ak odíde, bubnovať nám bude Miro (ten však nikdy nepovedal, že bude, lebo nechcel, aby bol podnetom na Kasprov odchod Mirov súhlas s touto skutočnosťou)nejak zvlášť neľutovali, i keď mal niektoré vlastnosti, čo Mirovi chýbajú a u bubeníka sú vítané. Mňa hlavne teší, že sme sa rozišli v dobrom, Kasper nehlivie len tak, ale hrá v kapele Los je Boss (alebo žeby Loss? ak hej, tak pardon). Už mali dokonca najmenej dve vystúpenia. Kvôli poriadku uvediem, že Kasper nás opustil necelý týždeň pred Present Fajn Festom, ak viete dátum tohto kultúrneho podujatia, možte si to circa vypočítať.

Dúfal som, že cez letné prázdniny budeme skúšať len taký fukot, ale skúšalo sa vpodstate len cez víkend, ako aj cez školský rok. Jediný rozdiel bol v tom, že na skúškach nechýbal Lenin, čo je samozrejme veľmi dobre. Dôvodom takéhoto skromného výskytu našich osôb v skúšobni bolo to, že Lenin robil väčšinou dvanástky a ja dosť často poobede.

V jeseni som s bratom napísali scenár k filmu. Jednalo sa o komédiu, hrali v nej všetci z evelake, všetci z ftm, môj brat a aj zopár ďalších ľudí. Lončo bol veľmi ochotný a súhlasil, že bude kamerovať na svoju kameru. Zároveň aj strihal už natočené scény. Odkedy máme družbu s ftm, spoznal som v Lončovi štedrého a preochotného človeka, ktorý mi nikdy (zatiaľ) neodmietol pomoc. Čo čert nechcel (alebo asi chcel), mali sme natočenú už asi polku filmu, keď sa Lončovi porouchal HDD, čili film je v prdeli. Škoda. To len tak mimochodom s týmto filmom, ale na druhej strane, kapely sa týkal, takže hádam nie je zlé, že som tu o ňom písal. Lebo neviem, čo by potom so mnou bolo.

Po PFF sme už teda hrávali s Mirom. Ale skúšok bolo veľmi málo, určite priemerne menej než jedna do týždňa. Lenin je preč a my ostatní maturujeme, čili času nie je nazvyš. Koniec roka nás zastihol v procese nacvičovania dvoch songov súčasne (nie úplne:-), pričom jeden už více-méně vieme, ale nie je ešte dokončený, takže sa nie je príliš s čím chváliť. Druhý je hotový, ale nejak ho nie a nie nacvičiť.

Dúfal som, že počas Vianoc ho nahráme, aby ste mali na čo drístať, ale nejak nevydalo. Mimochodom, počas sviatkov bola zatiaľ len jedna skúška.
Takže sme u konca. Neviem, či mám nám dávať nejaké priania do budúcna...v tejto chvíli som nejaký frustrovaný, lebo zas prešiel rok a v kapele žiadny pokrok nevidieť (resp. nepočuť). A nasledujúci rok (vlastne už tento, lebo som nejak nenáhlil s písaním)nevyzerá nejak nádejne čo sa týka voľného času, ktorý, ako iste uznáte, je na nacvičenie songov potrebný.
Takže chcete-li, držte nám palce, ja budem rád. A hádam sa stretneme niekedy na koncerte, hoc v súčasnosti to nevidím na rok 2006. Iba žeby sa nejednalo o koncert Evelake, to by sme sa stretnúť mohli už čoskoro. No nič.

Brnďo