Rok 2005. (Reflexia) - Martin.

5.1.2006

Takže, opäť sa rok s rokom stretol, a všeobecno-záväzné nariadenie našej kapely káže (i keď aj norma), že je tu opäť čas na čo? No deti... nie na rozprávku... nie. Na memoár. Viem že sa hádam nikomu nebude chciet čítať tieto nudné dlhé riadky, ale aspon pre ten pocit, že tvorím, tvorím.

Do nového roka sme vstupovali s poloprázdnou skúšobňou... Teda bez bicích myslím. Nakoľko sme už mali čo-to dohodnuté s Kasperom, stále nemal bicie. Niekedy koncom januára, myslím, mi na icq, napísal, že už má bicie. Túto správu sa časom dozvedel aj Brnďo, a už začal byť nedočkavý, kedy tie bicie budú konečne v Porube. Boli aj nejaké ďalśie problémy, že tie bicie už mal kúpené ale boli u niekoho v garáži, kam sa nemohol dostať. Potom boli ešte menšie problémy s odvozom, ale nakoniec nám ich spolu s nami odviezol pán Kasper senior. Bola to celkom zábava, nakoľko sme sa viezli na 3dverovom aute, takže keď som nastupoval, aj vystupoval, musel najskôr ujo Kasper vybrať, resp. Položiť veľký bubon na predé sedadlo. Bicie do skúšobne dorazili 13.3.2005. Odvtedy sme už hrávali v plnej zostave, teda vtedy keď tu bol lenin a inak v trojke. Zo začiatku to bolo kúsok rozpačité, nakoľko Kejspá bol ešte len Beginner. Celkom rýchlo sme nacvičili prvú skladbu – I Flounder and Sink, a váźne sme začali pomýšlať o účasti na zlatom štíte.

Niekedy v júni išiel Brnďo s Leninom do osvetového centra podať prihlášku na zlatý štít, pretože to ešte stále vyzeralo celkom nádejne. To hľadanie bolo vraj celkom zábavné, ale ja som tam nebol a rozprávanie reprodukovať nebudem. Neplatia ma za to, zatiaľ. A ešte by som niečo vynechal, a skreslil celkový pohľad. Ešte to. A zazerali by na mňa. Keď to našli, dozvedeli sa, že majú prísť až po festivale vo Výchdnej, nakoľko boli všetci plne vyťažení prípravou tohoto festivalu. K prihláške sme ešte však potrebovali 3 nahrávky. My sme mali nacvičenú jednu skladbu, dúfali sme že to bude stačit. Stačilo, bolo ju však treba nahrať. Zvládli sme to u mňa v bye, s prestávkami od 11:00 do 16:00. Najskôr Brnďo nahral basu, šiel domov pracovať na záhradu, myslím, a potom sa vrátil dohrať vokál. Vokál sme nahrali na prvý krát, myslím, že aj zvuk sa celkom vydaril... teda, no nešumelo to  Kasper bol v tej dobe vo Francúzsku, tak sme v pondelok šli v trojici do Liptovského Osvetového Centra odniesť CD s nahrávkou, a nejakými fotkami.

Akonáhle sme boli prihlásení na Zlatý Štít a Kasper sa vrátil z Francúzska, začali sme cvičiť nový song. Brnďov. Tento song znel v midičku celkom fajne, aj sme sa ho dosť rýchlo naućili. V skúšobni to však vždy chytalo nejaké zvláštne harmónie ktoré uchu príliš nelahodili. A keď prišiel vokál, hneď som si všimol, že to celé znie ako Distrophy. (Pre neznalých lokálnych kapiel v okolí Liptovského Mikuláša – Distophy je nielen nepríjemná choroba, ale i GoreGrindová kapela). V tomto momente som si bol istý, že growling či ako sa to píše už viac nechcem. Začali sme sa trošku obzerať po spevákovi. Hneď ma napadol Jožko. Už som nejaké jeho pokusy počul, a bolo to celkom príjemné. Myslím, že s ním sme absolvovali dve skúšky, a šlo to nejak... do fejdautu.

Takisto sme zavrhli aj disharmonický song. Niekedy v auguste (či kedy) za mnou prišiel Mirko so šoťom, čo sú protagonisti kapely Forbid the Morbid, ktorá mala toho času skúšobňu v garáži na nábreží. Teda títo dvaja metalisti za mnou prišli s tým, že ich skúšobňu sa snažil niekto vykradnúť. Tak teda po niekoľkých pohovoroch sme sa dohodli, že sa nasťahujú k nám. Oni mali i bicie, takže kasperove sme na istý čas zložili a napchali k vzduchotechnike. Tento deň vrcholil v tzv. Dášene (znalí vedia, ostatní nemusia). Tam som bol ja, Lončo, Lenin, Šoťo, Lenin, Mirko a Temná žena. Začal sa rozhovor o tom, ako to bude ďalej fungovať. V Tej dobe nás dosť poburovalo, že Kasper už takmer vôbec technicky nenapreduje a tým pádom celá kapela stagnovala. Viac menej sme sa dohodli, že v prípade Kasperovho odchodu bude bubnovať Mirko. Temná žena frfľala, že ako to chce stíhať a pod. No mirko moc nedbal a privolil. Nechcel však, aby si Kasper myslel, že ho chce nahradiť a aby na seba navzájom nezazerali. S Kasperom sme mali jeden celkom vážny pohovor na terase Live Caffé. Tam sme ho zavolali po tom, čo sme sa mali stretnúť ďen predtým v Hudobroni, kam sa na všeobecné pobúrenie nedostavil, pretože sa ,,Ofajkol“. Po tomto dohovore či čo to bolo sa jeho technika zlepšila, ešte sa celkom dalo uvažovať o účasti na zlatom štíte, avšak chýbali nové songy.
Dospelo to však do stavu, že Kasper nás necelé 2 týždne pred Prezent Fajn Festom opustil, a búchať začal Mirko. V tomto čase už bolo jasné, že na nejaké vystúpenia v blízkom čase môžme zabudnúť. Blížila sa stužková, atď, takže skúšok bolo ako šafránu. V súčasnej dobe nacvičujeme viac menej 2 songy, kde jeden viac menej vieme, i druhý viac menej, ale ten jeden vieme viac viac ako viac menej, a ten druhý viac menej ako viac viac. Dúfam, že je to jasné.

Takže tak nejak utiekol ďalší rok. A nič. Tak.
Majte sa pekne.